nepochopeny

Na motív prastarej sonáty

pretancuješ do mojich očí

keď niekde v diaľkach

vták

mávne krídlom

zem svoju  rotáciu stočí

za zvuku  tvojich

kantilén

V malých odleskoch

našich vzrušení

aj more závistlivo

zapení

pri snahe objať svoju

pláž

pod vplyvom odlivu

Aj  ja prebádam

všetky tvoje zrnká

a zrátam i  každú

pehu na nose

v melódii vzdychov

letím ti v ústrety

myšlienky tvoje bosé

idú mi naproti

Bez kúsku ostychu

ukladáš pery k perám

v tónoch

nežného blúznenia

Svet ešte nad nami

palicu nelám

Lebo MY

patríme k sebe

Ako more k pláži...