Niekde za rohom
adepti na kajanie
vpichujú vlastné (ne)svedomie
do žíl
morfológia života je v okamihu
preťatá
a v zovretí claspers
nafixovaní na samicu
prinášajúcu chvíľkové poblúznenie
takmer istú smrť
prevracajú zrak
niekam do
n
e
z
n
á
m
a
Kľačiaci bezbožníci
odrazu utekajú revať do svätých
chrámov
Mea culpa!
zatvorení v kopkách
kde na druhej strane stien
sedia rovnakí ako oni
vina na svedomí
zahalení vlci v baraních rúchach
schovávajúci
vlastné hriechy
Túžia po odpustení
Komentáre
:-)) veľmi metaforická báseň
dobre píšeš
Mne napríklad