,,Prosím ťa, videl si, v čom ideš do roboty?" začul pri príchode otázku a za ňou nasledoval neovládateľný záchvat smiechu.
,,Aj ja ti prajem dobré ráno !" reagoval na otázku.
Začal sa skúmavým pohľadom prezerať od hlavy až po päty. Na prvý pohľad nenachádzal nič zvláštne. Už, už sa chystal reagovať na kolegyňu, aby si nechala svoje žartíky.
,,Prečo, čo je na mne čudné?" radšej sa opýtal.
O pár sekúnd mu to došlo. Na nohách mu trónili pohodlné domáce papuče sivej farby v tvare psa s obrovským ružovým nosom, uši sa mu pohupovali do rytmu krokov.
Tľapol si po čele a spustil rovnaký smiech. Už mu bolo jasné, prečo sa ľudia na neho tak významne usmievali a ukazovali palec smerom hore. Jeden chalan dokonca na neho zavolal, že je strašný frajer a má osobitný imidž.
,,Zase sme nestíhali do jaslí, iba som zdrapil malú pod pazuchu a letel som von!" vysvetľoval.
Občas sa Marošovi takéto veci diali. Ostal sám s malým dieťaťom, žena ho opustila. Nevyzeralo to, že sa ešte niekedy vráti. Mala iné priority ako dieťa. Prišla na to, bohužiaľ, až keď už malá bola na svete. Maroš sa zaťal a povedal si, zvládnem to sám. Preto sa vyskytovali také rána, ako to dnešné. Ale bojoval s problémami ďalej a bol na seba patrične hrdý. Snažil sa zmenedžovať svoj život, ako najlepšie vedel. Teraz potichu iba dúfal, že malej poobliekal všetko tak, ako mal.
Podarilo sa mu nedávno vyviesť poriadny husársky kúsok. Plienku jej nasadil tak nešikovne, že lepiace prúžky prilepil rovno na kožu a kým prišli na miesto, tak Lenka revala ako divá, lebo nebola spokojná.Ani sa nečudoval, tiež by zavýjal ako vlk, nech mu niekto niečo také urobí.
,,Takže dnes asi pochôdzka ako kontrola nehrozí, však?" pýtala sa kolegyňa a ďalej ju natriasalo od smiechu.
,,Čo si, musím najskôr skočiť domov, prezuť sa. Poobede musím na nákup, došlo mi mlieko, plienky, zelenina!" vypočítaval zoznam.
,,Netreba ti s niečím doma pomôcť?" ponúkala sa už s vážnou tvárou.
„Nie, zvládnem všetko, nemaj obavy,“ odpovedal hrdinsky.
,,Ako myslíš, asi ti je v tých papučiach pohodlne," odvetila.
Nemal záujem, aby sa mu do domácnosti miešala nejaká baba. Rozhodol sa, že všetko zvládne sám, bez cudzej pomoci. Nebude sa nikomu doprosovať.
Zbehol na otočku domov, prezuť sa. Tam zistil, že sa nakoniec stalo dobre, že mal na nohách zúrivého psa s ružovým nosom, lebo v tej rýchlosti zabudol vypnúť vodu v kuchyni, tiekla by takmer celý deň.
Dopoludnie mu ubehol celkom rýchlo. Z roboty poobede sa hnal do jaslí po Lenku. Tam si ho zavolala bokom učiteľka.
,,Prosím Vás, pán Wágner, mohli by ste nabudúce dať pozor a nedávať malej na seba dvoje dupačiek? Viete, je už dosť teplo a zbytočne sa potom potí. Mohla by sa vyhádzať," vysvetľovala mu.
,,Ja... no... viete... my ráno... ja..." koktal.
,,Ráno sme to akosi nestíhali a asi mi to uniklo, prepáčte mi to, nabudúce budem pozornejší!" zmohol sa konečne na súvislú vetu.
Doniesli mu dcéru, už v letnom outfite, nie tak, ako ju poobliekal on. Odkráčal s ňou k autu a pritom sa jej prihováral. Nevedela ešte rozprávať, mala necelý rok, na dlhé rozhovory si musí počkať.Len sa na neho spokojne usmievala a čosi hundrala tou svojou detskou hatlaninou.
,,Lata ham napa koko no," mlela.
,,Teraz pôjdeme nakúpiť a potom šup domov. Máš špinavé veci, musíme to oprať. Určite mi pomôžeš!" prihováral sa jej.
Maroš ju usadil v autosedačke, naštartoval auto a smeroval k nákupnému centru.Tam ju vybral, posadil do košíka v ktorom bola pohodlná sedačka a vybrali sa pomedzi regále. Z vrecka vytiahol zoznam a začal ho študovať.
,,Aha, tu máme zeleninu, tú nám treba! Uvaríme si dobrú zeleninovú polievku!" rozprával dcére uloženej v košíku.
Začal naberať do igelitového vrecka mrkvu, potom pristúpil k zeleru a takto postupne naložil všetko čo potreboval. Odrazu v rohu zbadal krásne jablká. Rozhodol sa, že ich pár zoberie. Lenka mala rada jablkovú šťavu. S košíkom by sa tam nedostal a tak ho nechal chvíľu odstavený na vzdialenejšom mieste ako bolo uložené ovocie.
Vybral pár pekných kúskov, otočil sa, vložil ho do košíka a pokračoval ďalej v nákupe.
,,Čo nám to ešte treba?" premýšľal.
Pozorne študoval zoznam a tlačil pritom košík ďalej. Išiel položku po položke a rozhliadal sa, kde je čo uložené.
,,Lenka, aha, tamto majú plienky pre teba, ideme ich zobrať a kúpim ti aj malú hračku! Dobre?" prehovoril na dieťa.
Pohľad mu pritom padol pred seba. Ostal v šoku strnulo stáť.
,,Kde mám dieťa?" zakričal poriadne nahlas.
V panike začal pobehovať hore a dole, nevedel, kam sa rýchlo vybrať. Tvár mu v sekunde zbledla, studený pot stekal po chrbte. Bol absolútne vystrašený.
,,Toto nie je môj nákup! Niekto mi ho musel vymeniť, ja som mal kúpené aj dieťa!" panikáril.
,,Vlastne, mal som tam uložené malé dievčatko!" volal v strese a behal ako splašený po obchode.
Spomenul si, že naposledy ju videl niekde pri zelenine.
,,Alebo to boli polievky?" premýšľal.
Nechal cudzí nákup tam a letel raketovou rýchlosťou hľadať malú.
Pri polievkach ju nenašiel a tak bežal ďalej, preskakujúc povykladané vzorky tovaru, ktoré mali nalákať ľudí, aby si ich kúpili. Zavadil nohou o akúsi konzervu. Ako bol dlhý sa rozčapil sťa žaba na zemi. Už chýbalo len to aby urobil, kŕŕk... !
Rýchlo sa pozbieral a utekal čo mu sily stačili. Keď dobehol do oddelenia zeleniny, okolo jeho nákupného košíka bol hlúčik ľudí a pátrali po majiteľovi dieťaťa. Celý vytrasený tam vpálil.
,,Bože, Lenka ! Ja som ťa tu zabudol !" hovoril a bral malú do náručia.
Tá celá spokojná sa k nemu pritúlila. Maroš sa postupne upokojil, hundral, že raz si zabudne niekde aj hlavu. Ľudia okolo sa pobavene uškierali.
Dokončili spolu nákup a vybrali sa domov. Dieťa dal k hračkám do ohrádky a povybaľoval nakúpené veci.
Popri tom premýšľal o tom, že akosi nič poriadne nezvláda. Všetko sa mu borí pod rukami.Ale bol pevne rozhodnutý, že to zvládne.Nikdy nepatril k ľuďom čo niečo iba tak vypustia. Ak sa do niečoho zakusol, bol vždy rozhodnutý to doviesť do zdarného konca.
Spomenul si na obdobie, keď bol ešte malý, jeho mama sa o neho vzorne starala. Bolo to spôsobené aj tým, že mal zdravotné problémy ktoré sa museli riešiť operačne. A tak mala o neho prirodzený strach počas celého života. Dnes už jej obavy chápal, zažíval to na vlastnej koži.
Takto zamyslený triedil prádlo a hádzal ho do práčky. Fungoval ako v nepretržitej prevádzke. Ráno vstať, nakŕmiť malú, obliecť seba aj Lenku, odchod do jaslí, práca, nákup, doma celá hŕba povinností.Večer, keď ju ukladal do postele, často zaspával spolu s ňou. Detská kniha, z ktorej jej čítal, položená na hrudi.
Zapol práčku a vybral sa za ňou, aby sa spolu trochu pohrali.
,,Tak, pozri, prádlo sa už krúti, pena je tam poriadna, hádam dostaneme z trička tú mrkvu. Čo povieš?" prihováral sa jej.
,,Ham, ham!" vyslovila Lenka.
Maroš vedel čo to znamená, pýtala jesť, toto už zvládala hravo naznačiť.
,,Dobre žabka, idem zobrať detskú výživu a piškóty, ale podelíš sa !" hovoril jej s úsmevom na tvári.
Zjedla necelú polovicu, potom sa rozhodla, že treba nakŕmiť aj jeho a tak sa dožadovala lyžičky.Vyhovel jej a nechal ju nech to teda skúsi.
,,Eee ham, mňam, mňam, ojo, ham!" džavotala.
,,Áno, otvorím veľké ústa a ty mi tam dáš plnú lyžicu," odpovedal jej.
Komplet celého ho zababrala ako sa snažila triafať mu do úst. Išlo to však kade tade, iba nie tam, kam malo.Smiala sa na tom nahlas a on bol rád, že je spokojná. Bavil sa spolu s ňou.
Popri tej celej zábave si ani nevšimol, že práčka doprala. Upozornil ho na to iba nepríjemný piskľavý zvuk, ktorý začala vydávať na znak toho, že dokončila svoju prácu.
Posadil Lenku vedľa tej upišťanej mátohy, vypol ju a začal vyberať prádlo.
,,Do hája!" zanadával.
Lenka sa hrala s hračkou, nezaujímalo ju, prečo jej tato tak hromží. Prádlo, ktoré malo byť pôvodne biele, skončilo s úžasným zeleným nádychom. Pátral po kuse oblečenia, ktoré to celé spôsobilo, nakoniec ho našiel. Jedno hlúpe tričko sa mu tam zamotalo a vykonalo celú tú skazu.
Zmohol sa iba na to, že sa posadil vedľa malej a nahlas sa rozosmial.
,,Neboj nič, raz to celé budem zvládať ľavou zadnou, budeme dokonalý pár!" povedal rozhodne a pritúlil si malú k sebe.
Komentáre